Literature:Ŗépublinska-wa Kořstekístón-ins: Difference between revisions

From Linguifex
Jump to navigation Jump to search
No edit summary
No edit summary
Line 3: Line 3:
On kanel ŗoska osetý drast Kořstekístón ǰis al ňosgův, paska sé opartícípatsíàtsjon ňossinpysťo. oKořstekístón ňosgův ǰis fortsa. Sé ňossinKořstekístón-ins són-vértsagróþ krísasin-mnoho kwyl restatsjon ňosgův-ins lotsen-ins. Mas, kwo ǰis sé paþamaršatsjon drast-ins gůvmenťes? oHedþřast, Flaxilþřand, sé Asemblensklwó tůgeðvjensta el ékrítsa és hasvotatsí onas sé lwósin pysťo-ins. Sé leďeska Asemblensklwó-ins ǰis sé čakňa, kí avesk oní dés 350 plaskaàsjetíàtsjon ẁAsemblensklwó. DŽis sen-selekťóf aprétsa hasvotatsíàtsjonsin-tůž (par fýr anésin-tůž), és kanel ǰis sen-rémœva sí sé Asemblenklwó ní ǰis ẁakoàtsjon avek kw'íl fétsa-link.
On kanel ŗoska osetý drast Kořstekístón ǰis al ňosgův, paska sé opartícípatsíàtsjon ňossinpysťo. oKořstekístón ňosgův ǰis fortsa. Sé ňossinKořstekístón-ins són-vértsagróþ krísasin-mnoho kwyl restatsjon ňosgův-ins lotsen-ins. Mas, kwo ǰis sé paþamaršatsjon drast-ins gůvmenťes? oHedþřast, Flaxilþřand, sé Asemblensklwó tůgeðvjensta el ékrítsa és hasvotatsí onas sé lwósin pysťo-ins. Sé leďeska Asemblensklwó-ins ǰis sé čakňa, kí avesk oní dés 350 plaskaàsjetíàtsjon ẁAsemblensklwó. DŽis sen-selekťóf aprétsa hasvotatsíàtsjonsin-tůž (par fýr anésin-tůž), és kanel ǰis sen-rémœva sí sé Asemblenklwó ní ǰis ẁakoàtsjon avek kw'íl fétsa-link.


Kořstekístón ǰis al pysťo grónda. DŽis dés sé est Améríkanorð 'est. Síl-ǰis důra por sé Asemblensklwó ẁest el ǰis ŗeskoda-kanel por sé žozaksin-tůž arívítka-link oň'est. El solpa drast ŗobatsí sé pysťo ǰis sen-dívídatsí 70 orégakasin. Flaxilþřand ǰis orégaka lot-ins, sen-apela «Hedrégaka». DŽis sé þřast-sol el avesk lot-ins régaka. Sé régakasin avesk kelkdůtyjasin drast métsíkalí dés lwósin sen-kréjetsa par sé Asemblensklwó. Matka îklůdatsíkalí žozaksin koma tranportsatsjonpůblíka és éskola-sin (mas ní sé kwofétsatsjon, kes ǰis sen-kréjetsa par sé gůvmenťes oplaskamojení).
Kořstekístón ǰis al pysťo grónda. DŽis dés sé est Améríkanorð-ins el ň'est. Síl-ǰis důra por sé Asemblensklwó ẁest el ǰis ŗeskoda-kanel por sé žozaksin-tůž arívítka-link oň'est. El solpa drast ŗobatsí sé pysťo ǰis sen-dívídatsí 70 orégakasin. Flaxilþřand ǰis orégaka lot-ins, sen-apela «Hedrégaka». DŽis sé þřast-sol el avesk lot-ins régaka. Sé régakasin avesk kelkdůtyjasin drast métsíkalí dés lwósin sen-kréjetsa par sé Asemblensklwó. Matka îklůdatsíkalí žozaksin koma tranportsatsjonpůblíka és éskola-sin (mas ní sé kwofétsatsjon, kes ǰis sen-kréjetsa par sé gůvmenťes oplaskamojení).


Lešťa ňossin-mnoho kí vív oKořstekístón.  
Lešťa ňossin-mnoho kí vív oKořstekístón, rønd 350 míljoní. Sé plůpartsí ňossin-ins, especíàlízinsta-las ẁest parlenska Knašta. Sé ňossin kí resta, rønd 10% ňossincykat-ins, parlenska Inglézéťa ů Espaňaké. Sé jazišnasin oficjen Kořstekístón-ins ǰis Knašta, Inglézéťa, és okelkrégakasin Espaňaké és jazišnasin ňossinpremjeska-ins.
 
Sé plůpartsí ňossinKořstekístón-ins-ins ň'avesk rélížjotsí-alí. Mas oň'estsůd pysťo-ins lešťa Kaþolíksin-mnoho.  


[[Category:Knašta literature]]
[[Category:Knašta literature]]

Revision as of 17:52, 15 July 2015

Koma sé jóm ŗoska, Kořstekístón ǰis al ŗépublinska. Mas, kw'is al ŗépublinska? DŽis al stýlagůvmenťes kwéę lešťa lwórul. ẁAktůèlt, menesťa osetý drast sé ňossinpysťo kanel participatsí ogůvmenťes, avek sé kréjetsatsjon lwósin-ins. Drast menesťa drast aveskalí prídostasin, koma sé riqt el parlenska és sé riqt el rélížjotsí selekťófatsjon-ins on-ins.

On kanel ŗoska osetý drast Kořstekístón ǰis al ňosgův, paska sé opartícípatsíàtsjon ňossinpysťo. oKořstekístón ňosgův ǰis fortsa. Sé ňossinKořstekístón-ins són-vértsagróþ krísasin-mnoho kwyl restatsjon ňosgův-ins lotsen-ins. Mas, kwo ǰis sé paþamaršatsjon drast-ins gůvmenťes? oHedþřast, Flaxilþřand, sé Asemblensklwó tůgeðvjensta el ékrítsa és hasvotatsí onas sé lwósin pysťo-ins. Sé leďeska Asemblensklwó-ins ǰis sé čakňa, kí avesk oní dés 350 plaskaàsjetíàtsjon ẁAsemblensklwó. DŽis sen-selekťóf aprétsa hasvotatsíàtsjonsin-tůž (par fýr anésin-tůž), és kanel ǰis sen-rémœva sí sé Asemblenklwó ní ǰis ẁakoàtsjon avek kw'íl fétsa-link.

Kořstekístón ǰis al pysťo grónda. DŽis dés sé est Améríkanorð-ins el ň'est. Síl-ǰis důra por sé Asemblensklwó ẁest el ǰis ŗeskoda-kanel por sé žozaksin-tůž arívítka-link oň'est. El solpa drast ŗobatsí sé pysťo ǰis sen-dívídatsí 70 orégakasin. Flaxilþřand ǰis orégaka lot-ins, sen-apela «Hedrégaka». DŽis sé þřast-sol el avesk lot-ins régaka. Sé régakasin avesk kelkdůtyjasin drast métsíkalí dés lwósin sen-kréjetsa par sé Asemblensklwó. Matka îklůdatsíkalí žozaksin koma tranportsatsjonpůblíka és éskola-sin (mas ní sé kwofétsatsjon, kes ǰis sen-kréjetsa par sé gůvmenťes oplaskamojení).

Lešťa ňossin-mnoho kí vív oKořstekístón, rønd 350 míljoní. Sé plůpartsí ňossin-ins, especíàlízinsta-las ẁest parlenska Knašta. Sé ňossin kí resta, rønd 10% ňossincykat-ins, parlenska Inglézéťa ů Espaňaké. Sé jazišnasin oficjen Kořstekístón-ins ǰis Knašta, Inglézéťa, és okelkrégakasin Espaňaké és jazišnasin ňossinpremjeska-ins.

Sé plůpartsí ňossinKořstekístón-ins-ins ň'avesk rélížjotsí-alí. Mas oň'estsůd pysťo-ins lešťa Kaþolíksin-mnoho.